Na začiatku apríla som sa s kamarátom vybral na malý výlet. Vybavili sme si voľno v práci, kúpili sme si lacné letenky a vydali sme sa na cestu do raja. Leteli sme do Berlína, kde sme prestúpili na let do pobrežného mesta Porto, ktoré sa nachádza na severe Portugalska.
Do Porta sme prileteli okolo jedenástej večer a hneď po prílete sme začali rozmýšľať, kde by sme mohli sklopiť hlavu. Metro do mesta už nejazdilo a na predražený taxík sme nemali, takže sme pozdĺž plota ohraničujúceho letisko vyrazili v ústrety tme.
Po chvíli kráčania sme prišli k zalesnenej časti nevyužívaného rohu letiska a vďaka diere v plote sme zmizli medzi stromami. Vždy, keď na ceste okolo prešlo nejaké auto, báli sme sa, aby nás niekto nenašiel.
Keď sme po chvíli zastali na neďalekej lesnej planine, usúdili sme, že by to musela byť fakt smola, keby nás niekto našiel práve tu. Zložili sme ruksaky a uprostred prírody sme si ľahli spať. Teplota bola takmer na nule, preto som sa zabalil do môjho letného spacáka. Môj kamoš Kovy nemal so sebou žiadny spacák, takže si len naobliekal viac vrstiev oblečenia a dúfal, že do rána neumrzne.
Noc bola naozaj krutá. Ja som vonku vydržal až do svitania, no Kovy to vzdal a krátko po polnoci sa vrátil na letisko, pričom zvyšok noci strávil v letiskovej hale. Ráno sme sa vydali do centra s jasným plánom - preskúmať Porto z každej strany. Večer sme sa stopom chceli dostať do Bragy, mesta vzdialeného asi hodinu jazdy autom.
Dôvod, prečo sme chceli navštíviť práve Bragu, bol prostý - keď som bol vlani v Ázii, nechal som sa v džungli na malom kambodžskom ostrove potetovať. Odvtedy mi ruku zdobí tetovanie od Portugalca, ktorý mal sen cestovať a tetovaním si zarábať na živobytie. A ja som bol jeho prvým klientom ...
Avšak, Ricardo sa potom nešťastnou zhodou okolností musel vrátiť do Portugalska a plnenie jeho cestovateľského sna musí chvíľu počkať. Nedalo mi to, a preto som pri prvej príležitosti vyrazil na tri dni k Atlantiku. Chcel som ho stretnúť – a aj sa nám to podarilo. S Ricardom sme diskutovali o našich plánoch do budúcnosti, veľa sme sa smiali a so slovami "Adeus" sme sa rozlúčili druhýkrát. Náš výlet pomaly končí, ale či to bolo aj naše posledné stretnutie... to nevie asi nik.
Zadajte vašu e-mailovú adresu. Pošleme vám e-mail, pre obnovenie hesla.