Štvrtok, 18:00 hod. Praha, Florenc. Trošku neistým, no dosť unaveným výrazom, sa rozhliadam okolo seba a pozerám na asi 80-litrový ruksak, ktorý som dobaľoval ešte včera, okolo jedenástej večer. "Oproti minuloročným 27 kilám, je to ešte celkom dobré," hovorím si v duchu. Môj nič netušiaci chrbát ešte nevie, čo ho čaká.
Na nástupišti hovoria česky len dvaja stevardi a ja. Trošku ma to znervózňuje... Znervóznilo by ma to oveľa viac, keby som v tú chvíľu vedel, že češtinu budem opäť počuť až pod Nordkappom za 14 dní.
Piatok, sedem hodín ráno. Stojím na autobusovej zastávke v Kodani a pozerám sa na odchádzajúci autobus. Doteraz som za najviac frustrujúcu považoval otázku pani pokladníčky v Olomouci: "Potrebujete spiatočný lístok?" ... Resp. moju ráznu odpoveď: "Nepotrebujem." Jej pohľad si pamätám dodnes.
Teraz už nie je cesty späť. Ak to vzdám, musím si pomôcť sám. Ale ja to nevzdám. Prečo by som mal? Premýšľam nad tým tak intenzívne, že odchádzam úplne iným smerom, ako je centrum mesta.
Ako charakterizovať Kodaň? Je to krásna, svojská a naozaj poriadne živá metropola, ktorá vás zaujme svojou škandinávsky netypicky vysokou architektúrou, charakteristickou červenou tehlou, tisíckami vežičiek, prístavom, všadeprítomnými bicyklami a pouličnými umelcami. Trhovisko neďaleko kráľovského paláca je čerešničkou na torte. Časom si zvyknete aj na typické dánske počasie, čiže striedajúce sa slnečné lúče a ľahký "jarný" dáždik sprevádzaný dúhou, až si uvedomíte, že sa pred týmito rozmarmi prírody nemusíte vôbec skrývať.
Rovnako ako každá iná metropola, ani Kodaň nie je vo svojej kráse bezchybná. V starom meste som strávil viac ako 8 hodín a zistil som, že už ho mám prechodené krížom krážom niekoľkokrát. Nastal čas začať riešiť nocľah - Couchsurfing tak trochu nevyšiel. Čo teraz?
Asi som mal toho chodenia za celý deň málo, tak som okolo pol piatej vyrazil na viac ako osemkilometrovú prechádzku smerom na juhovýchod mesta. Letisko Kastrup, ktoré sa nachádza v tejto časti mesta, je (samozrejme okrem squate Christiania) preslávené možnosťou bezproblémového nocľahu! Poďme zistiť, či je to naozaj pravda.
Najskôr som chvíľu blúdil druhým terminálom a hľadal si najlepšie miesto, kde by som sklopil hlavu. Chvíľu som pozoroval letiskovú security a skúšal som ich trpezlivosť sedením na jednom mieste viac ako 2 hodiny. Potom som si všimol pani v hidžábe, ako pohodlne leží na jednom štvorsedadle a pochopil som, že letiskové spanie v tejto hale nebude vôbec problémom. Ľahol som si priamo pod tabuľu odletov, čo nebol úplne najlepší nápad. Každú chvíľu sa okolo mňa zhromažďovali skupinky diskutujúcich cestovateľov, (niektorí sa rozprávali naozaj nahlas) ktorí polemizovali nad tým, či je meškajúci, trojhodinový let naozaj ten ich. No a kapitola sama o sebe bol prílet z Londýna o piatej ráno s nadväzujúcim odletom ani neviem kam. Avšak, neviem prečo majú Angličania, o piatej ráno, potrebu po sebe hulákať cez celé letisko.
Náladu mi zlepšil budíček, ktorý som započul okolo deviatej ráno. Chvíľu som premýšľal, či naozaj počujem Čechov. "Mamiii, tento pán je asi veľmi unavený," povedal chlapček kdesi za mnou, kým som mu bol otočený chrbtom. Nemohol som nereagovať. Otočil som sa a prihovoril som sa im ...
Chvíľu sme sa spolu rozprávali. Oni leteli domov z prázdnin v Dánsku, boli navštíviť jej partnera, zatiaľ čo ja "letím" na sever. Chvíľu tomu nemohli uveriť, ale potom pochopili, že to myslím vážne. Na rozlúčku som dostal Capri-Sonne a pár Brumíkov. Milé stretnutie!
Okolo pol desiatej som sa presúval z letiska na diaľnicu. Pri schádzaní z nadjazdu dole na cestu míňam skupinku troch kolegov - stopárov. Stopovali priamo na diaľnici, ale zatiaľ stopli len políciu, takže neúspešne. Sú z Turecka, a ako sa ukázalo neskôr, s niektorými z nich som sa nevidel naposledy.
Ja som bol so stopom celkom úspešný. Marianne, sympatická staršia pani, mi zastala asi po 10 minútach stopovania a ponúkla mi odvoz do švédskeho Malma. Spočiatku som trochu váhal, ale nakoniec som povedal áno. Chvíľu sme sa viezli po diaľnici, neskôr dlhým tunelom, a potom to prišlo ... moja srdcová záležitosť. Most Öresundsbron, ktorý spája Kodaň a švédske Malmö, má neuveriteľné čaro, zaujímavú atmosféru. Ťažko sa to dá popísať. Rozhliadam sa, všade naokolo vidím len vodu. Jasné, veď prechádzame ponad Sundský prieliv. Už sme za polovicou, už sme vo Švédsku. Za mostom nás čakala druhá pasová kontrola. Čo to znamená? Hodím unavený úsmev na colníka a hurá - švédske dobrodružstvo má konečne zelenú! Ale o tom si už povieme nabudúce.
Zadajte vašu e-mailovú adresu. Pošleme vám e-mail, pre obnovenie hesla.